Ako prebúdzať LiPol batérie z hibernácie?

Zima nám skončila poměrně nedávno a většina z vás má své baterky jistě již "rozmražené" a připravené na další expediční sezónu. Myslím ale, že i tak není pozdě a od věci si zopakovat, jak LiPolky něžně probudit ze zimního spánku ;) Pěkný článek na toto téma spolu s několika užitečnými odkazy vyšel před časem na mých oblíbených stránkách Realistické RC modely. Díky ochotě slovenských kolegů-modelářů jsem si jej mohl dovolit zkopírovat a předložit vám k přečtení.

Autor: Janko O. - Originální článek najdete na stránkách Realistické RC modely.

Podnet k napísaniu tohoto článku prišiel až z Alžírska. Teda, nie že by nám písali už aj Alžírčania, ale náš dobrý kamarát Marek z Trenčína tam pracuje. Celé sa to začalo jeho pomerne oprávnene rozhorčenou výčitkou: "Všade sa píše, ako batérie dlhodobo uskladňovať, ale nikde sa nespomína, ako ich z tohoto stavu priviesť do stavu bežného používania."

Na dopresnenie si trochu zopakujme, že dlhodobé uskladnenie LiPol batérií by malo prebiehať pri teplotách okolo 10 stupňov Celzia (v rozmedzí 0 až 20, alebo lepšie 5 až 15 stupňov Celzia) a napätí jednotlivých článkov asi 3,80 Voltu.

Je zrejmé, že prebudením z hybernácie rozumieme návrat do stavu normálnej teploty a následné (alebo súčasné?) nabitie batérie do napätia jednotlivých článkov 4,20 Voltu. Už z kontextu tejto vety vyplynula hlavná dilema: najskôr ohriať a potom nabiť alebo súčasne s ohrievaním aj nabíjať? Alternatívu "najprv nabiť a potom ohriať" ani nespomíname, pretože sa nám zdá byť nelogická a navyše niekedy aj ťažko realizovateľná.

Ohrievaním rozumieme pomalú pozvoľnú (prirodzenú) zmenu teploty batérie zo "skladovacích" 10 stupňov na okolitých asi 22 stupňov Celzia. Žiadne násilné a zrýchlené "podkurovanie" nie je treba.

Súčasne nepredpokladáme, že by niekto LiPol batérie počas používania v modeli úmyselne udržiaval v podchladenom stave, alebo pred tým nebodaj ešte viac "zmrazoval". Podchladené LiPolky totižto majú väčší vnútorný odpor a tým pádom nie sú schopné dodať vyššie požadované prúdy. Viac podrobností sa nachádza v článku Zmena vnútorného odporu LiPol článkov pri zmene teploty.

Pomerne podrobne sme preberali najvhodnejšie spôsoby prebúdzania batérií z "podchladeného" stavu dlhodobého uloženia, ale nemohli sme sa zhodnúť na absolútne jasnom "víťazovi". Ale podarilo sa nám zostaviť rebríček postupov, od zjavne nevhodného až po pravdepodobne najvhodnejší.

Tým "zjavne" nevhodným je snaha ešte "premrznutú" LiPol batériu rýchlym (alebo extrémne rýchlym) nabíjaním pripraviť takmer k okamžitému použitiu a "šup s ňou" do modelu.

Oveľa vhodnejším (ale zrejme nie tým najvhodnejším) spôsobom je ešte podchladenú batériu začať nabíjať nízkym prúdom (napr. 0,5 C). Vplyvom postupnej "aklimatizácie" sa nabíjanie aj tak skončí už v režime normálnej (prevádzkovej) teploty.

Pomyselným víťazom všetkých "dehybernačných" postupov sa stal postup časovo najzdĺhavejší, ale k LiPolke zrejme najohľaduplnejší. Najskôr nechať batériu pomaly "aklimatizovať", čiže nechať, aby sa vnútorná teplota batérie vyrovnala teplote okolia a potom batériu (pomaly) nabíjať. To, že pomalšie nabíjanie batérii viac svedčí ako superrýchle "kvaltovanie" je spomínané v článku Predĺženie životnosti LiPol batérií - 2. časť, ale aj v modelárskych časopisoch (napr. RC Revue).

Prax ukazuje, že "pomalé metódy" bývajú kvalitnejšie a účinnejšie, ako tie rôzne zrýchlené, rýchle, alebo superrýchle. Veď napríklad aj obyčajný (24-hodinový) Epoxyd lepšie drží, ako tie 30, alebo 5-minútové "expresy".

To všetko je dôkazom toho, že múdrosti našich predkov, koncentrované do podoby ľudových porekadiel a prísloví ako napr. : "Práce kvapná, málo platná", "Pomaly ďalej zájdeš", alebo "Všeliké kvaltování toliko pro hovada dobré jest" (J.A.Komenský), nachádzajú uplatnenie aj v dnešnej dobe "moderných" technológií a "nanotechnológií" (ak dnes elektrotechnik v nejakom rozhovore alebo článku nepoužije "čarovné" slovíčko "nano", tak nie je "in").

- Zdroj: Realistické RC modely -