Aký prúd znesú modelárske konektory?

Autor: RC.305
Sekce: Elektronika
Zdroj: Realistické RC modely
Vydáno dne: 10.03.2011

RC konektor Vo viacerých článkoch na Realistické RC modely sme riešili problematiku BECov, Záložných zdrojov, Power Boxov, ale akosi "potichu" sme predpokladali, že konektory, ktorými sú tieto zariadenia zakončené, znesú všetko a preto nie je potrebné sa nimi vôbec zaoberať. Ale v modeloch s viacerými servami alebo vo väčších modeloch môžu konektorom, napájajúcim celý palubný systém, tiecť naozaj značné prúdy a nás zaujímalo, ako to znášajú bežne používané modelárske (servo-) konektory.

Autor: Janko O. - Připravil: Michal Nováček - Originální článek najdete na stránkách Realistické RC modely.

Pretože záujmovou kategóriou väčšiny modelárov (ale aj mojou a bratovou) sú malé a stredné modely, sústredil som sa práve na bežné servo-konektory, ktoré sú v týchto modeloch takmer výhradne používané na napájanie celého palubného systému. Navyše takmer všetky BECy, aj UBECy, prijímačové, ale aj záložné batérie bežných (nie obrích) modelov, sú zakončené práve týmito konektormi.

V modeloch s dvomi, tromi, alebo štyrmi servami bežnej veľkosti naozaj nie je čo riešiť, pretože aj zbežný pohľad a akýsi technický "cit" vám povedia, že tento konektor by to mal bez problémov zvládnuť. A on to aj skutočne zvládne. Ale čo, keď je serv viac, a navyše sú to väčšie digitálne servá? Tu je každá rada dobrá a preto by bolo dobré pri úvahách o prúdovom zaťažení kontaktov v modelárskych konektoroch vychádzať z niečoho "merateľného" a nie len z "pocitu". Tým "merateľným" je v týchto prípadoch prechodový odpor kontaktu v konektore.

Treba upozorniť, že medzi modelármi sú v obľube rôzne druhy konektorov, ktoré sú použiteľné na daný účel a tak som meraniu podrobil celkom štyri do úvahy pripadajúce konektory. Dva skutočne modelárske, z nich jeden s pozlátenými a druhý s postriebrenými kontaktami a dva "počítačové" konektory, opäť jeden s pozlátenými a druhý s postriebrenými kontaktami. A že si vôbec neviedli zle, posúďte sami.

Postup merania bol jednoduchý, konektorom som postupne "preháňal" prúd 1 Ampér, 2 Ampére, 3 Ampére atď, až do 10 Ampérov. Súčasne som meral aj úbytok napätia na konektore (nie na prívodoch). Potom prišiel na "paškál" druhý konektor, tretí a samozrejme aj štvrtý. Výsledky som "hodil" do počítača, z nameraných hodnôt som nechal vyrátať prechodový odpor Rp a elektrický výkon Po, ktorý spôsobuje ohrievanie kontaktu.

Namerané a vypočítané hodnoty sú v nasledujúcej tabuľke.

Z nej vyplýva, že vlastne všetky konektory bez ujmy zvládli prechod prúdu o veľkosti 10 Ampérov, čo je hodnota, ktorú v malom alebo strednom modeli dosiahneme len ťažko. Treba podotknúť, že pri veľkých prúdoch sa nie len prívodné vodiče, ale aj samotný konektor "trošku" ohrial. Preto som zostrojil graf, ktorý ukazuje, aký tepeľný výkon sa na tom-ktorom konektore pri rôznom prúde musí rozptýliť.

Ale ako stanoviť hranicu, za ktorú už nie je dobré ísť? Ja som si sám pre seba (ale každý si môže stanoviť inú) stanovil hodnotu 125 mW, čo zodpovedá watáži miniatúrneho odporu (rezistora), tzv. osmina Wattu. Tento rezistor by mohol svojou veľkosťou a svojou schopnosťou rozptýliť teplo, zhruba zodpovedať kontaktu modelárskeho servo-konektora. A to si myslím, že som bol ešte dosť prísny, pretože ako prvý "etalón" som chcel stanoviť rezistor štvrť-watový - 0,25 W. Ale potom som s ohľadom na spoľahlivosť zvolil prísnejšie kritérium.

Ako záver by som zvolil slová, že nie je konektor ako konektor a že víťazom sa stal modelársky konektor s pozlátenými kontaktami. Ten pri stanovenom ohriatí „zvládne“ 8,1 Ampéra, Modelársky postriebrený konektor 7,5 Ampéra, Počítačový pozlátený 6,25 Ampéra a Počítačový postriebrený 5,1 Ampéra. Ale na účely, nevyžadujúce veľké prúdy veľmi dobre vyhovejú aj tzv. počítačové konektory, ktoré cenovo aj dostupnosťou môžu byť dobrou alternatívou.

Áno, viem, z jedného merania sa štatistika robiť nedá. Uvedomujem si, že som nenasimuloval reálne používanie tým, že by som každý konektor 100000 krát rozpojil a zase spojil, že som povrch kontaktov nepodrobil zhubným účinkom zubu času, modelárskeho paliva, elektrolytu z vytečených batérií a rozliateho piva z trasúcich sa rúk rozbujarených modelárov. (To sa pripravujem na "oprávnenú" kritiku niektorých "kamarátov" z modelárskych fór.)

Cez to všetko si myslím, že predložené výsledky môžu pomôcť urobiť si predstavu o vhodnosti použitia toho-ktorého konektora na daný účel v malom alebo strednom modeli, alebo na posúdenie stupňa zaťaženia (alebo preťaženia) konektora pri určitom známom prúde.

--- Konec originálního článku ---

Komentář (Michal Nováček)

V zásadě není moc co komentovat. Docela mne překvapilo, že tyto konektory jsou schopné snést takto poměrně velké proudy. V minulosti jsem se po tom nijak nepídil a osobně jsem je odhadoval tak na cca 3 ampéry.

Co se týče toho, že v tomto případě modelářské konektory vycházejí lépe než ty počítačové, tady si nejsem tak úplně jist, že to platí obecně. Zde dle mého hodně záleží na kvalitě zalisování vodičů do konektorových dutinek, na provedení vlastních dutinek - kontaktních "pacek" i na kvalitě pozlacení či postříbření. Těchto konektorů mi za můj život prošlo rukama docela slušné množství a tak vím, že i dutinky mohou být různě provedené-tvarované, což též může mít svůj vliv.

Pokud dávám dohromady pro svou potřebu nějaký tento konektor, vždy vodiče k dutinkám zalisuji i zapájím. Totéž provádím i u zakoupených věcí (serva, atd.) poté, co jsem řešil problém právě s nekvalitním zalisováním vodičů do dutinek - jistota je jistota. Jen je při pájení nutno být opatrný, aby pájka nezatekla tam, kam nemá - v dutince se nesmí pájkou vylít prostor, kam zapadá zobáček plastového těla konektoru. Tento zobáček dutinku fixuje v těle konektoru proti pohybu/vypadnutí.

Tento dokument byl vytištěn ze stránek RC.305 na adrese http://rc.305.cz